LAMBDA SONDA. V sú?asných systémoch vstrekovania paliva zá?ehových motorov hrá dôle?itú úlohu tzv. Lambda sonda - sníma? obsahu kyslíka vo výfukových plynoch. Jeho úlohou je da? riadiacej jednotke informáciu o spa?ovaní paliva. K dokonalému spáleniu paliva dojde pri stechiometrickom pomere 14,7 kg vzduchu a 1 kg paliva správny pomer zabezpe?uje riadiaca jednotka (ECU) práve na základe informácií z lambda sondy. Lambda sonda plní vo vstrekovacích systémoch motorov jednu z hlavných funkcií a práca motora v mnohom závisí od jej správnej ?innosti. Pre spo?ahlivú funkciu lambda sondy musia by? splnené ur?ité predpoklady: hermeti?nos? výfukového systému a miesta in?talácie sondy. Pri výmene sondy sa jej závit potrie ?peciálnou vazelínou, ktorá umo?ní jej opätovnú výmenu (BOSCH). Nesmú sa pou?i? klasické vazelíny, kôli ich nízkemu bodu skvapnutia a zárove? závit sondy predstavuje aj elektrický kontakt. Spojenie s kostrou musí by? dokonalé vzh?adom na rozsah napätí vyrábaných sondou. Pri prípadnej novej montá?i nesmieme v ?iadnom prípade zne?isti? aktívne plochy sondy (od závitu dole). Túto ?as? nechytáme ani do rúk. V súvislosti s nízkymi napätiami vyrábanými sondou dbáme na dokonalé elektrické spojenia na svorkovniciach a konektoroch V ?iadnom prípade nepou?ívame olovnaté benzíny. K po?kodeniu sondy mô?e dôjs? aj vplyvom jej prehriatia. To mô?e nasta? v dôsledku príli? bohatej zmesi alebo zlého predstihu (pri poruche iných sníma?ov) spôsobenými zne?isteným vzduchovým filtrom, nesprávnym tlakom paliva (regulátor, filter paliva), prípadne vadným sníma?om teploty motora. Funk?ne lambda sonda pracuje ako prepína? vyrába napätie vy??ie ako tzv. prahové (0,045 V) pri nízkom obsahu O2 vo výfukových plynoch. Pri vysokej úrovni kyslíka je napätie vyrábené sondou na úrovni min. 0,7 V. Dôle?itým funk?ným parametrom je rýchlos? "prepnutia " sondy. Typické hodnoty pre sondy sú: - pri nízkom obsahu kyslíka 0,04 - 0,1 V - pri vysokom obsahu kyslíka 0,7 - 1 V - doba prepnutia min. 120 ms Je treba poznamena?, ?e ve?a porúch lambda sondy ECU nezaznamená a preto ich mô?eme zisti? len osciloskopmi alebo lambda testerom. Obr.1 Na obr. 1 je oscilogram správne pracujúcej lambda sondy na motore zohriatom na prevádzkovú teplotu, be?iacom na vo?nobehu. Na obrázku sú len amplitúdové charakteristiky signálu, ?asové parametre sa mô?u u rôznych systémov lí?i?. Správne pracujúca sonda doká?e skúsenému odborníkovi ve?a poveda? o stave motora a jeho systémov. Obr.2 Na obr. 2 je oscilogram e?te pracujúcej, ale dosluhujúcej zanesenej sondy, takáto porucha je naj?astej?ie registrovaná registrom porúch ECU. Obr.3 Na obr. 3 je naj?astej?ia porucha sondy a to dlhá reak?ná doba zna?ne prevy?ujúca (t) 120 ms. Spôsobuje zvý?enie spotreby paliva a zní?enie dynamiky motora. Táto porucha sa ECU neregistruje (nesvieti CHECK ENGINE ak je ECU vybavená kontrolkou na prístrojovej doske). Systém RENIX/FENIX túto mo?nos? poskytuje , ale mne z neznámych dôvodov nie je vyvedený na prístrojovú dosku R19, aj ke? symbolom je prístrojová doska vybavená) Obr.4 obr.5 Obr.6 Na obr. 4-6 sú oscilogramy porúch ktoré tie? neregistruje ECU, preto?e ich amplitúdové charakteristiky nie sú mimo rozsahu. Vo vä??ine prípadov sa porucha registruje len vtedy, ke? ich signál je mimo amplitúdového rozsahu (0-1 V), alebo ke? úplne chýba. Je treba poznamena?, ?e u niektorých ECU zasvieti CHECK ENGINE aj v prípade chýbajúcich signálov (polohy k?ukového hriade?a, poloha ?krtiacej klapky, prietoku vzduchu a i). Pri poruche lambda sondy systém prejde do núdzového re?imu, kedy riediaca jednotka riadi dávkovanie paliva na základe priemerných hodnôt a zvý?i obohatenie zmesi na pribli?ne 1:14,7. Dôsledkom je u? hore spomenutá spotreba paliva, nepravidelný chod motora a zhor?ená dynamika. Pozor! Kontrolu lambda sondy robíme v?dy pri motore zohriatom na prevádzkovú teplotu a otá?kach motora ktoré sú vy??ie o 1200ot. od vo?nobe?ných (Pre R19 800-900+1200 pod?a typu motora). Vstup osciloskopu sa pripája k signálovému vodi?u sondy (vo vä??ine prípadov ?ierny), pri?om sondu od riadiacej jednotky neodpojujeme. ?ivotnos? sondy je zhruba od 30 do 70 tisíc kilometrov a je závislá od spôsobu jazdy, teda podmienok v akých pracuje. Vy??iu ?ivotnos? majú sondy s vyhrievaním. Pracovná teplota sondy je 315-320°C tej sa dosahuje v krátkom ?ase po spustení motora vyhrievacím telieskom s odporom od 3 do 15 ? (naj?astej?ie biele vodi?e) Demontá? vadnej sondy je najlep?ie robi? pri teplote motora okolo 50°C (ide ?ah?ie povoli?). Pred demontá?ou odpojíme e?te konektor riadiacej jednotky Vä??inou sú sondy od rôznych výrobcov zamenite?né. Tie? je mo?no nahradi? nevyhrievanú sondu vyhrievanou po nie zlo?itej úprave elektrického zapojenia (obr.8, opa?ne sa nedoporu?uje). Na obr. 7 sú rôzne zhotovenia lambda sond. Chcem upozorni? na jednu vec a to odpojenie lambda sondy. Je to to isté ako pri jej poruche a? na jednu mali?kos?. V tomto prípade ECU pracuje so zpriemerovanými dátami a nemô?e teda zabezpe?i? optimálny chod motora. Navy?e v pamäti ECU sú ulo?ené korekcie na opotrebovanie motora. Po odpojení akumulátora tieto údaje sa vyma?ú a ?asto po opätovnom pripojení akumulátora ja chod motora nepravidelný a nie je zabezpe?ený optimálny re?im jeho práce. Strata týchto údajov pri vä??om prebehu kilometrov mô?e by? drah?ia ako cena lambda sondy prípadne katalyzátora preto?e mô?e dôjs? k po?kodeniu motora. Obrázky som prevzal z ruských stránok carsoft.ru.